MILAN A KATARÍNA PAĽOVI: SLOVENSKÉ DOTYKY

ŠTEFAN NÉMETH-ŠAMORÍNSKY Sonáta pro housle a klavír
JANA KMIŤOVÁ Violin Memory pro housle a klavír
JÁN ZIMMER Poetická sonáta pro housle a klavír op. 85
MARIÁN LEJAVA Sonate d’Amour pro housle a klavír op. 42
EUGEN SUCHOŇ Poème macabre pro housle a klavír op. 17
MILAN PAĽA Lament pro housle a klavír

Milan Paľa housle
Katarína Paľová klavír

„Naším dlhodobým umeleckým zámerom je vytváranie priestoru pre súčasnú a (menej známu) hudbu 20. a 21. storočia a presvetlenie jej vnímania. Popri hudbe skladateľov z rôznych kútov Európy, ktorej sme sa spoločne intenzívne venovali v posledných rokoch, obraciame našu pozornosť späť k hudbe krajiny, z ktorej obaja pochádzame. Slovenskú tvorbu, ktorá od začiatku 20. storočia zaznamenáva prudký a intenzívny vývoj, vnímame ako nesmierne bohatú, rôznorodú, odvážnu, extrovertnú, konfrontačnú, introspektívnu, hĺbavú, intímnu, a predovšetkým nekonečne farebnú. Jej uvádzaním v interpretácii vysokej kvality, ktorú vnímame ako kľúčovú, usilujeme o rast povedomia o hudobnom umení našej krajiny, jeho pretrvanie a prežitie v čase, kedy vnímame výrazné ohrozenie hodnoty umenia…“ Milan a Katarína Paľovi

Štefan Németh-Šamorínsky byl ctitelem tvorby Bachovy, Beethovenovy či Brahmsovy, učil se však hlavně z odkazu Bély Bartóka, což ovlivnilo jeho hudební myšlení opřené o studium lidové písně.

„Od doby, keď som spoznala Milanovu hru, síce nie som schopná počúvať žiadnych iných husľových interprétov, zato sa moja tvorba rozrástla o skladby pre sólové husle. Naša spolupráca odvtedy neutícha. Skladba Violin Memory sa snažila dosiahnuť vlastnosti, ktoré sa v najvyššom koncentráte nachádzajú práve v interpretačnom umení Milana Paľu – nespútanosť, správna neprispôsobivosť, originalita, snaha dosiahnuť najvyššie ciele, hlboká vášeň – a nekonečná sloboda.“ Jana Kmiťová

„Som hrdý na to, že Ján Zimmer je mojím žiakom, a že sa tak krásne uplatnil v našom kultúrnom živote. Vidí sa mi, že jeho diela ostanú trvalým a skutočne vzácnym vkladom do slovenskej a do svetovej hudobnej kultúry.“ Eugen Suchoň

„Sonate dʼAmour vznikla pod dojmom silného emocionálneho prežitku dnes už dôb minulých, počas ktorého som pocítil „dotyk vyššej moci“ a mal som možnosť započuť jej úryvok zo „Sfér ideí“. Jej hlavnou témou je láska, konkrétne príbeh jednej lásky od počiatočného úžasu, cez peripetie všedných dní až po katarziu samotnej „témy lásky“ a jej univerzálnej sily. Patrí medzi moje najintímnejšie diela, preto má pre mňa špeciálne miesto. Sonátu som venoval mojim drahým priateľom a umeleckým partnerom Kataríne Paľovej a Milanovi Paľovi.“ Marián Lejava

Poème macabre (1963) velikána slovenské hudby Eugena Suchoně je dílem s výraznou mimohudební inspirací. Vznikla v době, kdy světové události ve skladateli vyvolávaly hluboké pocity ohrožení lidstva a obavy z možného nukleárního konfliktu, který se zdál být na obzoru.

„Lament vzdúva temné harmónie. Je predkané psychickou eróziou rozpadajúcej mysle. Kolaps zrútenej reality a kvílenie vnutorného kriku. Lament nie je len žalospevom, je to aj záznam duševného otrasu a neutíchajúcej bolesti. Je to lament, ktorý neprosí o útechu – iba ju márne hľadá.“ Milan Paľa